Tak som jej to ukázal

Škriekala na mňa už dlho, nepratala sa do kože. Neviem, či to s ňou robí spln, alebo už bude stále taká šibnutá. Povedal som si:"Veď počkaj, príde oblievačka. Uvidíš!"
Už dopredu prikazovala, že na ňu ani poldecák vyliať nesmiem. Však viem, nie som predsa sprostý! Nebudem vylievať poldecáky na starú škratu.Aj tak by jej nepomohli. Radšej ich vylejem do svojich útrob. Urobí sa mi tak pekne, teplo. Odpracem sa do postele, vezmem do ruky nejaký pekný časopis alebo fotku švárnej fifleny, ktorú mám stiahnutú z webu a urobím si dobre. Aj tak mi dáva len výnimočne a teraz pred sviatkami je unavená od neustáleho riadenia. Nedá sa to doma vydržať. Vysávač vrčí na plné obrátky, okná rozškľabené ako jej huba, ktorou ma preháňa z kúta do kúta. Ako si má človek urobiť dobre?! Babu som tiež žiadnu nezohnal, čo by som s ňou do lesa zablúdil, keď už je vonku tak jarno. Tak sa jej reku pomstím. Aj za tie parohy!
Nastal deň zmývania hriechov z ujačaných devúch. Prichystal som si fľašu z bicykla a čakal, kedy príde prichystať raňajky do kuchyne. Nastriekal som to zhora , zdola. Vyzerala ako pošťatá. Tak jej treba! Bude chvíľu pokoj. Jačala tak, že prišli susedovci, aby sme boli tichšie. Tak som zlial aj ich a ju som strčil do spálne. Nech sa prezlečie, aby jej fufura neprechladla. To by mi už v živote nedala. Počúval som nadávky, chvíľu pochybujúc, či je to ona alebo nejaký kočiš. Prišla do kuchyne a hneď som na ňu pritvrdil: "Raňajky nebudú?!"
"Urob si sám, ty somár starý" , ozvalo sa od šporáka.
"Takto sa ty odvďačuješ blížnemu svojmu?", zreval som. "Prispel som k zušľachteniu tvojej fasády, ušetril tisíce za plastiku a ty takto, nevďačnica jedna? Už aj dávaj, čo mi ako chlapovi patrí!"
"Zober si sám, nie si digitálny!" odvrkla pomedzi zuby.

A tak som zobral všetko, čo som našiel v chladničke, zabalil do ruksaka a predsa len išiel do tej hory. Čo ak nejakú vykúpanú vílu pri potoku objavím? Po dobrom sexe chutí aj vílam.