presne tak ako Ľubo Dobrovoda. Dostala sa mi do rúk jeho kniha a vrelo odporúčam. Tým mladším, aby sa niečo dozvedeli o dobe, v ktorej vyrastali ich rodičia a nám rodičom, aby sme si pripomenuli niečo, čo je šťastne za nami. Niečo, čo nás možno v mnohom poznačilo, ale určite aj zocelilo. Tiež si spomínam, že babka pchala do brucha všetko možné a nikdy jej z toho nebolo zle. Spomínam si na hádky rodičov, niekedy dosť drastické, často aj zásluhou babky, ktorá u nás celý život bývala. Na balenie kufrov a predčasné návraty už zo stanice.... Ostali našťastie spolu, pretože keď to tak spätne popočítam, asi bolo tých krásnych dní viac, ako tých hádavých. Neviem si predstaviť, že by sa boli rozdelili. Mali sme ich radi oboch, otca trochu viac, uznávam.
Bola taká doba, padali facky, všetko bolo pre nás "drahé", ale dokázali sme sa zabaviť. Sami seba, bez TV, CD, PC a čo ja viem čoho... Dokázali sme si vymýšľať hry a to vymýšľanie nám mnohým ostalo dodnes. A pri tom sme si mysleli, že máme tých najhorších rodičov. Sú aj horší, dnes už viem. Myslime na svoje deti a nenechávajme na ich dušiach hlboké šrámy.
A tak, ako sa píše na obale knihy:
Nech túto knihu vezme do rúk každý,
kto túžil na rodičoch dopustiť sa vraždy.
A rodič nech sa pousmeje na svoje dieťa premúdrelé.
A deti ani netušia, ako bolia jazvy nimi spôsobené!
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
cool..
presne tak, niekedy ked spominam na veci, co sa mi kedysi nepacili, sa mi teraz zdaju velmi mile..
a aj to s mobilmi, tv, dvd a inymi blbostami.. ake zaujimave su teraz dni, ked vypadla v celom sidlisku elektrina..
este raz.. cool.
:D
my sme hravali spolu clovece, cela family a so starymi rodicmi snapsa....
tak túto knihu som čítala aj ja, myslela som, že bude o niečo lepšia, ale aj tak som rada, že niečo také vyšlo:)
Zverejnenie komentára