Vláda chce naprávať médiá

pribúda vraj nepravdivých informácií na adresu vlády.

Teraz neviem, sú skutočne nepravdivé informácie, alebo husi s pokriveným charakterom a chrbticou začali gágať?! Len si nepamätajú, kedy zagágali ga-ga-ga a kedy gá-gá-gá! V prípade, že budú gágať pekne slušne unisono ga-ga-ga, žiaden zákon nie je potrebný.
Ak by predsa len niektorá zagágala gá-gá-gá, bude potrebné prijať zákon na vymazávanie pamäti národa a vylepšovanie nepasujúcich gagov.

Alebo jednoducho zriadiť

ministerstvo na kontrolu gagov

so sídlom v Kremnici.

Začínam sa báť návratu....

Aj ja som bol malkáč

presne tak ako Ľubo Dobrovoda. Dostala sa mi do rúk jeho kniha a vrelo odporúčam. Tým mladším, aby sa niečo dozvedeli o dobe, v ktorej vyrastali ich rodičia a nám rodičom, aby sme si pripomenuli niečo, čo je šťastne za nami. Niečo, čo nás možno v mnohom poznačilo, ale určite aj zocelilo. Tiež si spomínam, že babka pchala do brucha všetko možné a nikdy jej z toho nebolo zle. Spomínam si na hádky rodičov, niekedy dosť drastické, často aj zásluhou babky, ktorá u nás celý život bývala. Na balenie kufrov a predčasné návraty už zo stanice.... Ostali našťastie spolu, pretože keď to tak spätne popočítam, asi bolo tých krásnych dní viac, ako tých hádavých. Neviem si predstaviť, že by sa boli rozdelili. Mali sme ich radi oboch, otca trochu viac, uznávam.

Bola taká doba, padali facky, všetko bolo pre nás "drahé", ale dokázali sme sa zabaviť. Sami seba, bez TV, CD, PC a čo ja viem čoho... Dokázali sme si vymýšľať hry a to vymýšľanie nám mnohým ostalo dodnes. A pri tom sme si mysleli, že máme tých najhorších rodičov. Sú aj horší, dnes už viem. Myslime na svoje deti a nenechávajme na ich dušiach hlboké šrámy.

A tak, ako sa píše na obale knihy:
Nech túto knihu vezme do rúk každý,
kto túžil na rodičoch dopustiť sa vraždy.
A rodič nech sa pousmeje na svoje dieťa premúdrelé.

A deti ani netušia, ako bolia jazvy nimi spôsobené!

Dosť bolo zábavy

začína poriadne písanie.

Pyroman Paľo

"Starý, utekaj k susedovi a konečne mu riadne vynadaj!" reve tá moja, akoby hada pod nohami mala.
"Čo sa zasa stalo, no čo?!", revem ja na ňu, aby ma počula.
"Šak mu povedz, nech už prestane s tým vypaľovaním, všetko smrdí, ani prádlo nemôžem von vyvesiť!" ziape.
Čo som sprostý, nebudem si ja kaziť dobré susedské vzťahy. S kým by som do krčmy chodil? Pravdou je, že sused dennodenne vypaľuje na svojom grunte všetko. Určite chcel byť v detstve hasičom. Nuž ale na svojom nech si robí, čo robí. Mohol by som mu jednu aj ja vypáliť, ale hovorím - niet nad dobré susedskie vzťahy!
A čo sa čertí! Kto jej káže prať? Len vody míňa zbytočne!
Faktom je, že smrdí takmer celá ulica od ohňa, lebo sused zvykne do ohňa aj fľaše z malinoviek prihodiť. No, lepšie takýto smrad dýchať, ako tie žumpy smradľavé.

Takto aspoň necítim, ako tej mojej starej fufura smrdí. Lebo tri diery ona má a z každej smrad. Z huby ako zo žumpy, tam dolu starie ryby a do análu som už riadne dávno pre istotu nezabŕdol!

Darmo je, mám najlepší sprej na celom okolí. A zadarmo!

Revo radí

a veru neradí dobre. Vraj si mám dať predsavzatie, že nebudem chodiť do Auparku. Nuž načisto sa mládenec na rozume pomiatol! Ja vraj nemám chodiť do Auparku?! Neexistuje! Chodím tam rád. Je tam zvýšený výskyt devúch, jedna krajšia ako tretia. Aj okuliare som si u nášho pána doktora vybavil (pozdravujem úctivo), aby som lepšie videl tie krásne krivky, odhalené pupíky (devuchy pozor - vidím aj nevyčistené jamky!), pokochal sa ňadrami zrelými, ale ešte tvrdými. Beštie, len keby sa zbaliť dali. Stále mi len ak ujo tak ujo a chichichi. Ale nič to! V čase núdze zájdem do baliacej služby Giftisimo (dúfam, že ma neotrávia) a dám sa pekne zbaliť, po taliansky. Ešte som nikdy nebol zbalený v talianskom papieri. Ak ani to nezaberie, viem o jednej super poradni - Nezábudkovej. Je hneď za tou krčmou, ktorú teraz tak po cudzom pub volajú a táto sa ešte Budweiser pub dokonca volá. Nuž neviem, prečo to tak pekne po našom nepovedia. Ale viem, že ak mi nepomôžu v Nezábudke, pomôžu v tej krčme pub.(Mimochodom poznám aj krčmu menom Nezábudka. Asi to bude balenie 2 v 1, no neožer sa!) Ožeriem sa a bude po problémoch. Nebudú prachy, nebudú baby, bude len cesta domov. Niekedy sa tak zrúbem, že si ma mýlia s guľou a šupnú ma rovno do Bowlingu. Ani topánky si nemusím požičať. Len keby tá hlava toľko z tej hry nebolela. Nuž bisťubohu, načim mi porozmýšľať, čo s tým Auparkom. Stará sa minule vyhrážala, že ak ešte raz taký dobitý prídem, bude ma chodiť venčiť len do toho nášho parku. Samé lavičky a dôchodcovia. Au!

Šmirgľovanie

Tak ma tá moja prebrala k životu akosapatrí. Takmer som umrel od hrôzy. A druhý raz v kostole. Neviem prečo ma tam ťahá, keď mňa to ťahá do krčmy. Ale aby toľko nevrešťala, podvolil som sa, aj som si umyl pár častí tela, nebudem sa predsa kvôli tomu kúpať! Kráčajúc per pazuchy išli sme na pobožnosť ako dva holúbky. Len zastreliť! Usadili sme sa v našej lavici, lebo každá poriadna rodina, ktorá chodieva do kostola, má tú svoju. Tá naša je už riadne vyleštená. Stále mi v hlave ešte behal ten nedávny erotický sen. Miesta mal habadej, lebo hlava veľká a takmer prázdna. Slastne som sa usmieval, až si suseda myslela, že to na ňu. Fujtafl, s takou ani vo sne do hriechu neprísť! Iba tu začujem v kázni čosi ako štatistiku. Zapnem sluch na vyššie obrátky a fakticky! Farárko hádžu po ovečkách čísla, ktorým prisahámbohu väčšia polovica nerozumela. A tí, čo rozumeli, určite ich hneď zabudli. Veď kto to kedy slýchal v kázni číslami sa oháňať?! Pekne treba na ovečky, polopate. Oči otvoriť, aby toľko nepili, nehrešili, riadnym rodinným životom žili a nie, že nejaké percentá sú vraj, čo chlap chlapa radi majú! No kto to kedy videl! Veď aj ja mám rád pána farára i nášho pána doktora, ale či som ja zato nejaké percento?! Aj Jana mám rád, hlavne keď rundu zaplatí. Tak neviem, čo ten farárko vlastne chcel povedať. Na jednej strane hlásal lásku k blížnemu svojmu a na druhej pľuval jed na všetky strany, teda nie na všetky, len na tie percentá.
Musím si ho vystriehnuť, keď pôjde od kostolníčky, že ako to myslel. Len aby som nezaspal, lebo on až nad ránom sa zvykne od nej vracať na faru.

Nemám rád nevyjasnené veci.

Pevné zdravie, pán premiér

Som si prečítal v tlači, vraj na živnostenskom úradníci začnú úradovať. Lepšie povedané za nás robiť! No kto to kedy slýchal! Toľko vlád tu už bolo a ešte ani jedna nevymyslela takú kolosálne dobrú vec, že vraj úradníci budú za nás všetko vybavovať. Doteraz len pohrebáci všetko zariadili. Musím poslať starú, nech si aj ona nejakú živnosť vybaví. Ja už jednu mám a na nej činností od výmyslu sveta, veď nie nadarmo som inžinier! Daktorí hovoria, že sme my takíto živnostníci podfu(c)kári, ale ja hovorím ináč! Šak čo som mal za každé rozšírenie mojej záslužnej práce furt a zasa peniažky cálovať?! Boha jeho, veď som toľko ani nezarobil! Ale teraz už dobre bude. Vymyslím pre tú moju nejakú zaujímavú činnosť - konečne jej treba hubu zavrieť - a oni už budú hneď vedieť, aké práce k tomu patria. Mohla by kupríkladu krajčírku robiť. Furt s ňou všetci čerti šijú, tak nech to využije vo svoj prospech! Len rozmýšľam, či tí úradníci naozaj budú vedieť, čo všetko k tomu patrí?! Niekomu stačí ušiť, inému sa svoj obraz ani v nových šatách nevidí, bolo by treba fasádu upraviť. Vlasy naondulovať. Niekomu treba prešiť, inému jednu prišiť! A zákazky tiež treba naháňať. Ktovie či zavše aj (pod)ľahnúť nebude musieť?

Najviac sa tá moja zapotí, keď im nakoniec bude pomáhať kabáty prezliekať!

A tak Vám, pán premiér, pevné zdravie želám. Možno časom dôjdete znovu na dobrý nápad, že živnostníkov treba zrušiť! Tak ako voľakedy Váš veľký červený vzor. A to sa už nebudú musieť prihlasovať nikde. Všetci znovu budeme v jednej.

Prebudenie

Stúpal som napakovaný ako pako hore dolinou, v ktorej som kedysi aj tú svoju zbalil. Vtedy som bol ľahší. Na duši aj na tele. Teraz vlečiem jeden batoh na chrbáte a druhý pred sebou. Fučím ako postrelený medveď, keď vtom pred sebou vílu krásnu zočím. Vtiahnem bachor, našpúlim borovičkou vypláchnuté ústa a začnem popiskovať, aby si nemyslela, že som nejaký chudáčisko. Sedí pri potoku na kameni, smutno sa do vody pozerá. Rozmýšľam, či zachovať veľkonočnú tradíciu a strčiť ju do vody, alebo sebe dobre urobiť. Veď kto by sa už miloval s vílou studenou ako odležaná mŕtvola?! Tak radšej svojím zvodným hláskom opáčim: "Zlatá moja, a čo mi tu ty takto smutná sedíš, do potoka pozeráš?"
Nič, žiadna odozva. Skúsim ešte raz hlasnejšie. Pozrie na mňa, usmeje sa namaľovanou pusinkou a vraví: "Ujo, a kam vy takto nabalený?"
Ja ti dám ujo, myslím si v duchu, mala by si vidieť, čo ten ujo ešte dokáže! Usmejem sa na ňu a vravím: "Ále, zachcelo sa mi trochu čerstvého vzduchu nadýchať, oči popásť." Prisadnem si ku nej, otvorím ruksak a vynukujem. Ošíva sa dievčička, asi je dobre vychovaná. Len ti mi zrazu vytrhne fľašu borovičky z ruky, priloží k namaľovaným ústočkám a pije ako kofolu. Prisahámbohu mala lepší ťah ako ja . Tak som čakal, čo sa bude diať a dúfal, že bude povoľnejšia. A tu ti zrazu obráti sa ku mne a začne ma rozpínať. Juj, bisťubohu, dobre bude, potešil som sa. Od očakávaného ošiaľu mi takmer vlasy dupkom stáli. Chytil som jej prsíčka mladé do rúk, akurát boli, fajnové voňavučké, bielučké. Vyterigal som sa na ňu, veď sa tu nebudeme ondiať polhodinu vopred, kto to má vydržať! Ja radšej hneď rovno na vec! A veď by nám aj zima bola na tej jarnej zemi po zime.

"Starý, starý, čo to tu stváraš?! Čo si sa celý povyzliekal, ty ožran akýsi?! Je ti zle, že tak funiš?!", drme ma niekto za rukáv. Nesmelo otvorím oči a skoro ma šľak dočista trafil! Moja stará ! Kde sa tu nabrala?!
"Vstávaj hore, do kostola ideme!", vrieska na mňa.

A už je po sexe!

Tak som jej to ukázal

Škriekala na mňa už dlho, nepratala sa do kože. Neviem, či to s ňou robí spln, alebo už bude stále taká šibnutá. Povedal som si:"Veď počkaj, príde oblievačka. Uvidíš!"
Už dopredu prikazovala, že na ňu ani poldecák vyliať nesmiem. Však viem, nie som predsa sprostý! Nebudem vylievať poldecáky na starú škratu.Aj tak by jej nepomohli. Radšej ich vylejem do svojich útrob. Urobí sa mi tak pekne, teplo. Odpracem sa do postele, vezmem do ruky nejaký pekný časopis alebo fotku švárnej fifleny, ktorú mám stiahnutú z webu a urobím si dobre. Aj tak mi dáva len výnimočne a teraz pred sviatkami je unavená od neustáleho riadenia. Nedá sa to doma vydržať. Vysávač vrčí na plné obrátky, okná rozškľabené ako jej huba, ktorou ma preháňa z kúta do kúta. Ako si má človek urobiť dobre?! Babu som tiež žiadnu nezohnal, čo by som s ňou do lesa zablúdil, keď už je vonku tak jarno. Tak sa jej reku pomstím. Aj za tie parohy!
Nastal deň zmývania hriechov z ujačaných devúch. Prichystal som si fľašu z bicykla a čakal, kedy príde prichystať raňajky do kuchyne. Nastriekal som to zhora , zdola. Vyzerala ako pošťatá. Tak jej treba! Bude chvíľu pokoj. Jačala tak, že prišli susedovci, aby sme boli tichšie. Tak som zlial aj ich a ju som strčil do spálne. Nech sa prezlečie, aby jej fufura neprechladla. To by mi už v živote nedala. Počúval som nadávky, chvíľu pochybujúc, či je to ona alebo nejaký kočiš. Prišla do kuchyne a hneď som na ňu pritvrdil: "Raňajky nebudú?!"
"Urob si sám, ty somár starý" , ozvalo sa od šporáka.
"Takto sa ty odvďačuješ blížnemu svojmu?", zreval som. "Prispel som k zušľachteniu tvojej fasády, ušetril tisíce za plastiku a ty takto, nevďačnica jedna? Už aj dávaj, čo mi ako chlapovi patrí!"
"Zober si sám, nie si digitálny!" odvrkla pomedzi zuby.

A tak som zobral všetko, čo som našiel v chladničke, zabalil do ruksaka a predsa len išiel do tej hory. Čo ak nejakú vykúpanú vílu pri potoku objavím? Po dobrom sexe chutí aj vílam.

Parohy

Z toho zeleného, čo mi tá moja dávala celý týždeň, mi začali na hlave pučať parohy. Teda neviem naisto, či je to len z toho zeleného alebo aj z jej nevery. Stále kamsi vybehúva, vraj cvičiť chodí, mám ťa vidieť. Poznám ja tie cviky. Niektoré z ich čísiel sú deliteľné tromi. Takže späť k tým parohom. Svrbia ako vši. Škriabem si hlavu ako francúzski revolucionári svojho času. Už od toho svrbenia aj ručím tuším ako ten jeleň. Načim sa do hory vybrať a parohy o strom ošúchať, otrieskať. Dolu s nimi! Pri tej príležitosti pojmem devu nejakú švárnu, ľúbeznú a oprem ju o strom. Len nech dáva pozor, aby ten strom nebol od živice olepený. Ako deti sme si ju brali a žuvali. Teraz by mi šarapatu narobila. Lebo keď oprieš devu o strom a prilepí sa ti oň, už sa jej nezbavíš. Urobíš si svoju robotu a chceš ísť preč, domov, za svojou starou, lebo tak sa patrí a necháš bokovku prilepenú niekde v hore ako žuvačku na tanieri?! Kričala by ako besná Margita a hneď by sme boli odhalení. A tak chodím po hore, hľadám súci strom a vôbec mi nedochádza, že chýba to najdôležitejšie.

Devucha radodajná.

Razcvetali jablone i gruši

Pripomenul mi to megaplagát, lákajúci na vystúpenie Alexandrovovcov. Myslel som, že už vymreli po meči, ale oni sa zubami-nechtami držia života.
Pripomenul mi, rozpukávajú sa púzalky, bahniatka pod čoraz tenšími a priesvitnejšími blúzkami babeniek. Aj nám sa rozpukávajú vajíčka. Chystajú sa na veľkonočnú šibačku, plnia sa dôležitosťou a nádejou, že im bude dobre. Niektoré babenky sa budú pokúšať zmaľovať ich, ale chlapi nedajme sa!

Jar je tu.Vajcia si nedáme! Sú naše!

My chlapi sme hnusní lenivci

Áno je to tak! Len si dajme ruku na srdce. Poznám jedného, ktorý ani písať až tak dobre nevie a tak sa neštíti a vypisuje blogy o iných, hlavne o ženách, lebo tie mu prinášajú slávu. Prisaje na ne ako pijavica na cárske telo a vyciciava ich úspech k blahobytu svojmu. Poťuťme sa usmieva, ale len do času, kým ho nenapadnú tiež rytieri blogového podväzku. Vtedy začne konať a vymazávať a čakať na dobrodinca, ktorý sa ho zastane. Že je to zasa len žena, ktorá mu pricvála na pomoc? Komu by to vadilo! Niekedy sa na túto ženu nabalí nový rytier, ktorému až tak nejde o pomoc pôvodnému autorovi, ako o zapáčenie sa svojmu virtuálnemu objektu túžby. Lebo, chlapi, ruku na srdce! Každý z nás má svoj objekt túžby a bude sa zaň biť, kým mu sily alebo adminovia dovolia! Taká je politika. Chlapská vec!
Ženy, buďte šťastné, že nás máte!
Nepýtajte sa, či to robím aj ja. Uvidíte!

Zatiľ ručičky bozkávam milostivé....

Vážení

som tu nový a podotýkam, že je potrebné v budúcnosti rátať s mojimi vlhkými príspevkami. Či sa vám to bude páčiť, alebo nie. Som aký som, iný už nebudem. Ani nechcem byť. Som alergický na prach okolo nás, nielen na ten na ulici a v byte, ale aj na ten hnusný politický. Nie som ochotný s tým žiť.
Budem písať o tom, čo ma žerie .
Ak zvlhnú vaše počítačmi sušené oči, budem rád.
Ak nie, písať si budem aj tak.
Pre radosť svoju a mijich blízkych.