Šmirgľovanie

Tak ma tá moja prebrala k životu akosapatrí. Takmer som umrel od hrôzy. A druhý raz v kostole. Neviem prečo ma tam ťahá, keď mňa to ťahá do krčmy. Ale aby toľko nevrešťala, podvolil som sa, aj som si umyl pár častí tela, nebudem sa predsa kvôli tomu kúpať! Kráčajúc per pazuchy išli sme na pobožnosť ako dva holúbky. Len zastreliť! Usadili sme sa v našej lavici, lebo každá poriadna rodina, ktorá chodieva do kostola, má tú svoju. Tá naša je už riadne vyleštená. Stále mi v hlave ešte behal ten nedávny erotický sen. Miesta mal habadej, lebo hlava veľká a takmer prázdna. Slastne som sa usmieval, až si suseda myslela, že to na ňu. Fujtafl, s takou ani vo sne do hriechu neprísť! Iba tu začujem v kázni čosi ako štatistiku. Zapnem sluch na vyššie obrátky a fakticky! Farárko hádžu po ovečkách čísla, ktorým prisahámbohu väčšia polovica nerozumela. A tí, čo rozumeli, určite ich hneď zabudli. Veď kto to kedy slýchal v kázni číslami sa oháňať?! Pekne treba na ovečky, polopate. Oči otvoriť, aby toľko nepili, nehrešili, riadnym rodinným životom žili a nie, že nejaké percentá sú vraj, čo chlap chlapa radi majú! No kto to kedy videl! Veď aj ja mám rád pána farára i nášho pána doktora, ale či som ja zato nejaké percento?! Aj Jana mám rád, hlavne keď rundu zaplatí. Tak neviem, čo ten farárko vlastne chcel povedať. Na jednej strane hlásal lásku k blížnemu svojmu a na druhej pľuval jed na všetky strany, teda nie na všetky, len na tie percentá.
Musím si ho vystriehnuť, keď pôjde od kostolníčky, že ako to myslel. Len aby som nezaspal, lebo on až nad ránom sa zvykne od nej vracať na faru.

Nemám rád nevyjasnené veci.