Revo radí

a veru neradí dobre. Vraj si mám dať predsavzatie, že nebudem chodiť do Auparku. Nuž načisto sa mládenec na rozume pomiatol! Ja vraj nemám chodiť do Auparku?! Neexistuje! Chodím tam rád. Je tam zvýšený výskyt devúch, jedna krajšia ako tretia. Aj okuliare som si u nášho pána doktora vybavil (pozdravujem úctivo), aby som lepšie videl tie krásne krivky, odhalené pupíky (devuchy pozor - vidím aj nevyčistené jamky!), pokochal sa ňadrami zrelými, ale ešte tvrdými. Beštie, len keby sa zbaliť dali. Stále mi len ak ujo tak ujo a chichichi. Ale nič to! V čase núdze zájdem do baliacej služby Giftisimo (dúfam, že ma neotrávia) a dám sa pekne zbaliť, po taliansky. Ešte som nikdy nebol zbalený v talianskom papieri. Ak ani to nezaberie, viem o jednej super poradni - Nezábudkovej. Je hneď za tou krčmou, ktorú teraz tak po cudzom pub volajú a táto sa ešte Budweiser pub dokonca volá. Nuž neviem, prečo to tak pekne po našom nepovedia. Ale viem, že ak mi nepomôžu v Nezábudke, pomôžu v tej krčme pub.(Mimochodom poznám aj krčmu menom Nezábudka. Asi to bude balenie 2 v 1, no neožer sa!) Ožeriem sa a bude po problémoch. Nebudú prachy, nebudú baby, bude len cesta domov. Niekedy sa tak zrúbem, že si ma mýlia s guľou a šupnú ma rovno do Bowlingu. Ani topánky si nemusím požičať. Len keby tá hlava toľko z tej hry nebolela. Nuž bisťubohu, načim mi porozmýšľať, čo s tým Auparkom. Stará sa minule vyhrážala, že ak ešte raz taký dobitý prídem, bude ma chodiť venčiť len do toho nášho parku. Samé lavičky a dôchodcovia. Au!